Generácia dnešných štyridsiatnikov vstupuje do obdobia, ktoré odborníci označujú za zlomové pre dlhodobé zdravie. Podľa viacerých dlhodobých populačných výskumov sa práve medzi 36. a 46. rokom života výraznejšie prejavujú následky nezdravého životného štýlu z mladosti. Ide najmä o fajčenie, nadmernú konzumáciu alkoholu, nedostatok pohybu, chronický stres a dlhodobý deficit spánku.
Kumulácia rizík sa prejaví v strednom veku
Dlhodobé epidemiologické štúdie realizované v severských krajinách aj v ďalších častiach Európy potvrdzujú, že rizikové faktory sa v organizme kumulujú. V mladšom veku má telo vyššiu regeneračnú schopnosť, no po tridsiatke sa postupne znižuje metabolická flexibilita, hormonálna rovnováha aj schopnosť zvládať zápalové procesy. Výsledkom je vyšší výskyt civilizačných ochorení v štyridsiatke.
Najčastejšie ide o kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, cukrovku 2. typu, obezitu, poruchy pečene a psychické ťažkosti vrátane úzkostí a depresie. Dáta ukazujú, že osoby s kombináciou viacerých rizikových faktorov majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť hospitalizácie a predčasnej úmrtnosti v ďalších dekádach života.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku dlhodobo ochorenie obehovej sústavy. Svetová zdravotnícka organizácia zároveň upozorňuje, že väčšine týchto ochorení je možné predchádzať úpravou životného štýlu.
Kritická dekáda bez magického efektu
Odborníci zdôrazňujú, že neexistuje žiadna magická hranica, po ktorej sa zdravotný stav náhle zhorší. Ide o postupný proces. Obdobie medzi 36. a 46. rokom je však často prvým momentom, keď sa kombinácia rizík prejaví klinicky. Človek začne pociťovať chronickú únavu, zhoršenú kondíciu, problémy s tlakom alebo metabolizmom.
Kardiológ Peter Kováč z Univerzitnej nemocnice Bratislava uviedol: „Pacienti si často myslia, že telo zvládne všetko tak ako v dvadsiatke. Realita je iná. Ak si niekto dlhodobo buduje nezdravé návyky, organizmus mu to v štyridsiatke spočíta.“
Podľa odborníkov je však rovnako dôležité zdôrazniť aj pozitívny aspekt. Aj v strednom veku má zmena životného štýlu významný efekt. Ukončenie fajčenia, obmedzenie alkoholu, pravidelný pohyb aspoň 150 minút týždenne, vyvážená strava a kvalitný spánok dokážu znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky o desiatky percent.
Prevencia ako investícia do budúcnosti
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dlhodobo odporúča pravidelné preventívne prehliadky, kontrolu krvného tlaku, hladiny cholesterolu a glukózy. Práve v období po tridsiatke je vhodné tieto parametre sledovať systematicky.
Odborníci upozorňujú aj na psychické zdravie. Chronický stres a pracovné preťaženie patria medzi významné rizikové faktory srdcovocievnych ochorení. Kombinácia fyzickej a psychickej záťaže bez dostatočnej regenerácie zvyšuje riziko vyhorenia aj depresívnych porúch.
Zdravotní analytici sa zhodujú, že rozhodujúce nie je len to, čo človek robí v jednej dekáde, ale celkový životný vzorec správania. Konzistentnosť je kľúčová. Aj malé zmeny zavedené dlhodobo môžu priniesť výrazný efekt.
Ako uzatvára kardiológ Peter Kováč: „Telo si pamätá, ale zároveň dokáže odpustiť. Čím skôr mu začneme dávať to, čo potrebuje, tým väčšia je šanca na kvalitný život aj po päťdesiatke.“
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR,Svetová zdravotnícka organizácia, OECD Health Data
