Zem má približne 4,54 miliardy rokov a podľa súčasných vedeckých poznatkov sa nachádza zhruba v polovici svojej existencie. O jej ďalšom osude však nebude rozhodovať len dianie na jej povrchu, ale predovšetkým vývoj Slnka, ktoré postupne zvyšuje svoju žiarivosť a v ďalekej budúcnosti zásadne zmení podmienky v celej slnečnej sústave.
Astrofyzikálne modely ukazujú, že Slnko ako hviezda hlavnej postupnosti postupne spaľuje vodík vo svojom jadre. Tento proces vedie k pomalému, no trvalému rastu jeho svietivosti. Podľa údajov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír je dnes Slnko približne o 30 percent jasnejšie než v čase vzniku Zeme.
V horizonte približne jednej miliardy rokov sa očakáva, že zvýšený slnečný výkon spôsobí výrazné otepľovanie planéty. Klimatické modely naznačujú, že dôjde k zrýchlenému vyparovaniu oceánov, k narušeniu uhlíkového cyklu a postupnému zániku podmienok vhodných pre život v súčasnej podobe. Zem by sa mohla premeniť na suché a horúce teleso podobné dnešnej Venuši.
Ešte dramatickejší scenár sa odohrá približne o päť miliárd rokov. Keď sa zásoby vodíka v jadre Slnka vyčerpajú, hviezda vstúpi do fázy červeného obra. Jej vonkajšie vrstvy sa výrazne rozšíria a Slnko môže dosiahnuť rozmery porovnateľné s obežnou dráhou Zeme. Podľa modelov existuje možnosť, že Zem bude pohltená alebo bude vystavená extrémnemu žiareniu a slapovým silám, ktoré ju zbavia atmosféry aj povrchových vrstiev.
Po fáze červeného obra Slnko odvrhne svoje vonkajšie vrstvy a jeho jadro sa zmení na bieleho trpaslíka. Tento hustý a postupne chladnúci objekt bude už len zvyškom kedysi aktívnej hviezdy. Ak by Zem tento proces prežila, zostala by ako zmrznuté a nehostinné teleso obiehajúce okolo vyhasínajúceho jadra.
Vedci zdôrazňujú, že ide o procesy rozložené v miliardách rokov, ktoré nepredstavujú žiadnu bezprostrednú hrozbu pre súčasnú civilizáciu. Ide však o kľúčové poznanie pre pochopenie dlhodobého vývoja planét a hviezd vo vesmíre.
„Slnko je stabilná hviezda v polovici svojho života, no jeho postupná evolúcia je nevyhnutná. Štúdium týchto procesov nám pomáha pochopiť nielen budúcnosť Zeme, ale aj osud miliárd podobných planét v galaxii,“ uviedol Bill Nelson, administrátor NASA.
Výskum vývoja Slnka a dlhodobej obývateľnosti Zeme je dnes jednou z kľúčových tém modernej astrofyziky. Pomáha vedcom lepšie identifikovať podmienky vhodné pre život aj pri hľadaní exoplanét mimo našej slnečnej sústavy.
zdroj: NASAm ESA, Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovom, U.S. Geological Survey
