Švédsko po viac ako dvoch desaťročiach od referenda, v ktorom občania odmietli vstup do eurozóny, opäť otvára diskusiu o prijatí spoločnej európskej meny. Impulzom sú meniace sa geopolitické pomery, vojna na Ukrajine, vstup krajiny do NATO a rastúca neistota v medzinárodných vzťahoch.
V referende v roku 2003 sa väčšina Švédov vyslovila proti prijatiu eura a krajina si ponechala švédsku korunu. Hoci je Švédsko členom Európskej únie od roku 1995, do mechanizmu výmenných kurzov ERM II doteraz nevstúpilo, čím si fakticky ponechalo možnosť euro neprijať.
Ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila bezpečnostné uvažovanie Švédska. Krajina sa po desaťročiach neutrality rozhodla vstúpiť do NATO, čo predstavuje jeden z najvýraznejších strategických obratov v moderných dejinách štátu. Súbežne s tým sa začína diskutovať aj o hlbšej ekonomickej integrácii v rámci Európskej únie.
Ministerka financií Elisabeth Svantessonová potvrdila, že vláda pripravuje analýzu výhod a rizík prípadného vstupu do eurozóny. Podľa nej je potrebné zhodnotiť všetky dopady v nových globálnych podmienkach.
„Nachádzame sa v novom svete. Je zodpovedné preskúmať, či by bolo euro pre Švédsko v budúcnosti prínosom alebo rizikom,“ uviedla Elisabeth Svantessonová.
Vnútropolitická scéna je v otázke eura rozdelená. Liberálna strana dlhodobo podporuje hlbšiu integráciu do európskych štruktúr. Poslankyňa Cecilia Rönn zdôraznila, že Švédsko je súčasťou NATO aj Európskej únie, no v oblasti menovej spolupráce stojí mimo hlavného rozhodovacieho rámca.
Naopak, odporcovia prijatia eura upozorňujú na stratu menovej suverenity a argumentujú stabilitou švédskej koruny, ktorá umožňuje flexibilnú reakciu na hospodárske výkyvy.
Podpora eura medzi obyvateľmi podľa dlhodobých prieskumov kolíše. Prípadné rozhodnutie by si pravdepodobne vyžiadalo nové referendum, keďže výsledok z roku 2003 má stále silnú politickú váhu.
Podľa Európskej komisie je Švédsko právne zaviazané prijať euro po splnení konvergenčných kritérií, medzi ktoré patrí cenová stabilita, udržateľné verejné financie, stabilita výmenného kurzu a primeraná úroveň úrokových sadzieb. Kľúčovým krokom by bolo zapojenie sa do mechanizmu ERM II.
Ekonomické argumenty v prospech eura zahŕňajú odstránenie kurzového rizika pri obchode s krajinami eurozóny, jednoduchšie investičné prostredie a silnejšiu pozíciu pri rozhodovaní o menovej politike Európskej únie. Kritici však poukazujú na to, že Švédsko by stratilo kontrolu nad vlastnou menovou politikou, ktorú dnes riadi Riksbank.
Debata o eure tak presahuje rámec čisto ekonomickej otázky. Ide o širšie strategické smerovanie krajiny v čase rastúceho geopolitického napätia. Švédsko sa ocitá pred rozhodnutím, ktoré môže zásadne ovplyvniť jeho postavenie v Európe aj vo svete.
Či sa otázka prijatia eura dostane až k referendu, bude závisieť od výsledkov pripravovanej analýzy, vývoja verejnej mienky a politickej zhody naprieč stranami.
Zdroj: Swedish government, EU Comission, NATO