Automobilový priemysel prechádza najväčšou technologickou zmenou za posledné desaťročia. Výrobcovia čoraz častejšie uvádzajú na trh takzvané softvérovo definované vozidlá, označované skratkou SDV. Ide o autá, v ktorých väčšina funkcií nie je pevne viazaná na hardvér, ale je riadená softvérom a aktualizovaná na diaľku podobne ako pri smartfónoch.
Kým výrobcovia hovoria o revolúcii, odborníci upozorňujú na nové riziká. Auto sa mení na komplexný digitálny systém pripojený k internetu, ktorý je potenciálne zraniteľný voči kybernetickým útokom, softvérovým chybám aj zlyhaniam vzdialených aktualizácií.
Podľa Európskej komisie sa moderné vozidlá stávajú súčasťou širšieho ekosystému inteligentnej mobility a digitálnych služieb. Softvérovo definované vozidlo umožňuje výrobcom meniť funkcie auta aj po jeho predaji. Môže ísť o aktualizácie bezpečnostných systémov, vylepšenie asistenčných funkcií či pridanie nových služieb na základe predplatného.
Takýto model však znamená, že základné funkcie vozidla môžu byť závislé od vzdialených serverov a softvérovej infraštruktúry výrobcu. Ak dôjde k technickému problému alebo kybernetickému incidentu, následky sa môžu prejaviť naraz u tisícov vozidiel.
Na riziká upozorňuje aj Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť ENISA. Vo svojich správach konštatuje, že rastúca konektivita vozidiel zvyšuje plochu možného útoku. Kritickými bodmi sú najmä bezdrôtové aktualizácie softvéru, komunikačné moduly a prepojenie na mobilné aplikácie.
Aj Organizácia Spojených národov prostredníctvom predpisu UNECE R155 zaviedla povinnosť, aby výrobcovia implementovali systém riadenia kybernetickej bezpečnosti počas celého životného cyklu vozidla. Od júla 2024 musia nové typy vozidiel v Európskej únii spĺňať prísnejšie požiadavky na ochranu pred kybernetickými hrozbami.
Softvérovo definované autá otvárajú aj právne otázky. Spotrebiteľ si kupuje vozidlo, no časť jeho funkčnosti môže byť viazaná na licenčné podmienky a pravidelné aktualizácie. V extrémnych prípadoch môže výrobca na diaľku obmedziť alebo deaktivovať určité funkcie.
Slovenské Ministerstvo dopravy upozorňuje, že digitalizácia dopravy musí byť sprevádzaná jasnými pravidlami ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti premávky. Kľúčové je, aby softvérové zásahy neohrozili technickú spôsobilosť vozidla ani bezpečnosť cestnej premávky.
Kým pri tradičných mechanických poruchách ide často o individuálny problém konkrétneho kusu, pri softvérovo definovaných vozidlách môže jediná chybná aktualizácia zasiahnuť veľké množstvo áut naraz. Výhodou je možnosť rýchlej opravy na diaľku, nevýhodou potenciál systémového zlyhania.
Výskumné inštitúcie ako nemecký Fraunhofer Institute for Secure Information Technology upozorňujú, že automobilky musia investovať nielen do vývoja funkcií, ale aj do bezpečného návrhu architektúry vozidiel a pravidelného testovania odolnosti voči útokom.
Profesor Karol Miller z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave hovorí, že technologický pokrok je nevyhnutný, no musí byť sprevádzaný prísnymi bezpečnostnými štandardmi. Podľa jeho slov sa auto mení na distribuovaný informačný systém a každá chyba v kóde môže mať reálny dopad na bezpečnosť ľudí.
Karol Miller uviedol, že ak sa bezpečnosť nestane prioritou už pri návrhu softvéru, môže sa z komfortnej inovácie stať vážne riziko pre vodičov aj infraštruktúru.
Softvérovo definované vozidlá sú pravdepodobne budúcnosťou automobilizmu. Umožňujú rýchle inovácie, personalizáciu a nové obchodné modely. Zároveň však prinášajú otázky kybernetickej bezpečnosti, právnej zodpovednosti a ochrany spotrebiteľa.
Kľúčovou výzvou najbližších rokov bude nájsť rovnováhu medzi technologickým pokrokom a ochranou verejného záujmu. Auto už nie je len dopravný prostriedok. Stáva sa digitálnou platformou, ktorej stabilita a bezpečnosť budú rozhodujúce pre dôveru verejnosti.
Zdroj: Európska komisia, ENISA, UNECE