Vzťahy medzi Ukrajina, Slovensko a Maďarsko sa v posledných dňoch vyostrili pre spor o tranzit ruskej ropy a plynu cez ukrajinské územie. Kyjev verejne kritizoval Bratislavu a Budapešť za vyjadrenia, ktoré označil za nátlakové a formulované formou ultimát.
Jadrom sporu je tranzit surovín cez ropovod Družba a plynové prepojenia, ktoré historicky zabezpečovali dodávky z Ruskej federácie do strednej Európy. Po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine došlo k zásadnej zmene energetickej politiky EÚ aj samotnej Ukrajiny. Kyjev postupne prehodnocuje podmienky tranzitu a upozorňuje, že energetická bezpečnosť nemôže byť oddelená od bezpečnostnej situácie v regióne.
Slovensko je dlhodobo napojené na južnú vetvu ropovodu Družba, pričom kľúčovým spracovateľom ropy je rafinéria Slovnaft v Bratislave. Maďarsko rovnako využíva túto trasu ako významný zdroj suroviny pre svoje spracovateľské kapacity. Obe krajiny v minulosti získali dočasné výnimky z európskeho embarga na dovoz ruskej ropy, keďže ich technologická infraštruktúra bola historicky prispôsobená na spracovanie konkrétneho typu ropy.
Ukrajinská strana argumentuje, že tranzitné dohody musia zohľadňovať mimoriadnu situáciu spôsobenú vojnou a opakovanými útokmi na energetickú infraštruktúru. Podľa predstaviteľov Kyjeva nie je možné akceptovať tlak, ktorý by ohrozoval suverenitu štátu alebo jeho bezpečnostné záujmy.
Minister hospodárstva Slovenskej republiky Denisa Saková uviedla, že Slovensko presadzuje predvídateľnosť dodávok a stabilitu trhu. Zdôraznila, že náhle obmedzenia tranzitu môžu mať dosah na ceny pohonných hmôt aj na priemysel. Slovenská vláda zároveň deklaruje podporu diverzifikácie zdrojov vrátane alternatívnych trás a dodávateľov.
Maďarská vláda opakovane vyhlásila, že energetická bezpečnosť je otázkou národného záujmu. Budapešť upozorňuje, že bez stabilného tranzitu môže dôjsť k výpadkom alebo zvýšeniu cien energií pre obyvateľstvo.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval slovami, že jeho krajina nemôže byť vystavená ultimátam v čase, keď čelí vojenskej agresii. „Energetika nemôže byť nástrojom politického tlaku voči štátu, ktorý bojuje o svoju existenciu,“ uviedol Volodymyr Zelenskyj.
Odborníci upozorňujú, že situácia poukazuje na pretrvávajúcu závislosť časti regiónu od tradičných trás a zdrojov. Európska únia v posledných rokoch posilňuje prepojenia medzi členskými štátmi a investuje do infraštruktúry, ktorá umožní väčšiu flexibilitu dodávok ropy a plynu. Slovensko už využíva aj ropovod Adria a rozvíja kapacity na reverzný tok plynu.
Vývoj sporu bude mať významný vplyv nielen na bilaterálne vzťahy, ale aj na širšiu energetickú politiku strednej Európy. Kľúčové bude, či sa podarí nájsť kompromisné riešenie, ktoré zabezpečí stabilitu dodávok bez ďalšieho zvyšovania napätia v regióne.
Zdroj: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republikyMinisterstvo energetiky Ukrajiny
Európska komisia
